Oddeľuje komunikačné funkcie do fyzickej, linkovej, sieťovej, transportnej, relačnej, prezentačnej a aplikačnej vrstvy. Štandardizačné orgány, návrhári a prevádzkovatelia používajú model na organizáciu zodpovedností a diskusiu o tom, kde protokoly a kontroly pôsobia.
Vo formálnom modeli každá vrstva poskytuje služby vrstve nad sebou a používa služby vrstvy pod sebou. V praktických sieťach mapovanie nie je vždy presné: jeden protokol môže zahŕňať funkcie asociované s viacerými vrstvami a široko nasadená sada TCP/IP nereprodukuje sedemvrstvovú štruktúru jedna k jednej.
Kľúčové body
Vrstvy 1–2Fyzický prenos a linkové funkcie ako rámcovanie, prístup k médiu a komunikácia cez lokálnu linku.
Vrstvy 3–4Sieťové adresovanie a preposielanie, nasledované end-to-end transportnými funkciami medzi aplikačnými koncovými bodmi.
Vrstvy 5–7Koordinácia relácií, reprezentácia informácií a služby používané aplikáciami, ako ich definuje referenčný model.
Operačné použitieLokalizovať závislosti a dôkazy pre riešenie problémov, potom pomenovať skutočný protokol, rozhranie a hranicu dôvery namiesto spoliehania sa len na číslo vrstvy.
Dôležité obmedzenieModel OSI nie je implementačná špecifikácia ani bezpečnostná architektúra. Opísanie kontroly ako „Layer 7" napríklad nedokazuje, že rozumie každej aplikácii, šifrovanej výmene alebo podnikovej akcii.